Ide o to, či sa budeme baviť v akademickej rovine, alebo z praktického hľadiska. Pripojením koaxu pripájame záťaž (impedanciu, teda nie je tu len odporová časť, ale i kapacitná a indukčná). Dochádza tak ku zmene strmosti krivky selektivity u filtrov (priepuste a zádrže). Pokiaľ sa krivka pri priepusti rozširuje, obvod prepúšťa aj nežiadúce frekvencie, v opačnom prípade zas tlmí aj z kanálu (reprezentovaný šírkou pásma), ktorý chceme prepúšťať. Pri zádržiach je to naopak. Predpokladám, že firmy, alebo jednotlivci s týmto aspoň trochu uvažujú pri návrhoch a realizácii filtrov.Jeffino píše:Inak páni, viete čo sa stane s krivkou selektivity kanálového zlučovača (ktorého ladený obvod vám naladili na profi mašine) po pripojení koaxiálneho kábla?
Prípadne čo sa stane s krivkou selektivity pasívneho kanálového priepustu?
Pri analógu, kde bola v jednom kanáli nosná obrazu a zvuku to podľa mňa veľmi nevadilo... Ale ako to ovplyvní tých "x" nosných rozložených v jednom kanáli, ťažko povedať, vec na diskusiu. Zamysleli ste sa niekedy nad takým niečím?
Z praktického hľadiska som nemal s týmto problémy, pri tvorbe anténnych systémov a zlučovaní si dávam pozor, aby som nežiadúce frekvencie dostatočne utlmil a žiadúce dostal k TV s dobrými parametrami (MER, chBER, S/N) a dostatočnou rezervou signálu.
. Preto treba dodatočne utlmovať, prepúšťať, filtrovať, rozne kombinovať zlučovanie, atď. Potom sa zase signál rozbočuje na potrebný počet TV (treba uvažovať vhodné linkové zosilnenie strát na rozbočeniach a na kábloch a dosiahnúť na TV zásuvke, resp. na konci koaxu pri TV signál v "rozumných hodnotách").
mozem opat len skonstatovat ze vam drzim palce aby sa DVB-T rozsirilo do tej miery, ze vas profi pristup a know how si na seba zarobi u kazdeho z vas v uvedenych regionoch. To nadsenie a skusenosti co sem pisete je jedna radost citat a nie je to nic ine nez cesta spoznania na urovni ktoru dosiahnu 3-4 ludia v celom tomto regione, pac pre ostatnych je to zakodovany jazyk 
